Sme pohltení tým, čo je zdravé, či nezdravé, pohltení rôznym potravinovým marketingom, ktorý je taký silný, že vytlačil z našich životov „ marketing“, ktorý tu bol roky pred nami a bol vybudovaný len rukami našich starých rodičov a prarodičov.
Zabudli sme, že chuť domáceho slivkového koláča s mrveničkou chutí láskou a vonia pokojom a domovom. Zabudli sme, že domáci chlieb z poctivých surovín, ktorý je upečený poctivými rukami chutil ako domov a nie ako lacná nafúknutá vata, ktorá ma zaplniť prázdny žalúdok bez pocitov a emócii.
Žiadne rýchlo kúpené „merci za to, že si“, ale kus voňavého koláča, kus seba, ktorý sa zapíše niekde tak hlboko v tebe, že aj po rokoch budeš cítiť tú istú emóciu, vôňu a lásku.
Zabúdame na ozajstné hodnoty a prekrývame to leukoplastom exotických chutí, ktoré vlastne často ani nechutia. Zabúdame na spoločný nedeľný obed s rodinou či priateľmi, zabúdame, že jedlo už nechutí tak ako kedysi, ponáhľame sa všade a stále. Rýchlo sa najesť, lebo práca, lebo deti, lebo všetko. Všetko sme začali robiť tak rýchlo, že ak rýchlo umrieme, tak nás ľudia jednoducho rýchlo oplačú a rýchlo zabudnú.
Vo všetkom treba nájsť rovnováhu. Ten správny pomer ingrediencií, ktoré obohatia nielen vaše jedlo, ale aj váš život. Ak by mohli moje slová mať nejakú chuť, bola by to chuť voňavého chleba, chuť domova, chuť pohody a lásky.
#dovoľ si ochutnať emócie, ktoré chutia.
S láskou Stanka
